kino / Thriller Všetky prachy sveta Réžia Ridley Scott Scenár David Scarpa Herecké obsadenie Michelle Williams, Mark Wahlberg, Charlie Plummer, Christopher Plummer, Timothy Hutton, Romain Duris… Dĺžka 135 min. V kinách: od 25. januára / Hodnotenie: Neutrálne Všetky prachy sveta Recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text kamil fila | FOTO Vertical ENT. Všetky prachy sveta je dráma podľa skutočných udalostí, do ktorej zasiahli iné skutočné udalosti a zmenili jej povesť a prijatie. Skoro sa chce povedať, že ide o jednu z najlepších virálnych kampaní všetkých čias. Pretože ako inak upozorniť na film vychádzajúci z príbehu, ktorý síce plnil stránky novín v roku 1973, ale dnes už si naň málokto spomenie? Jedná sa samozrejme o obyčajnú súhru okolností, ktorá otvorenejšie vyjavila, ako funguje filmový priemysel. P ôvodne hral vo Všetkých prachoch sveta jednu z hlavných úloh Kevin Spacey. Po tom, čo na neho vyplávali desiatky obvinení zo sexuálneho obťažovania, a dokonca znásilnenia, sa však režisér Ridley Scott rozhodol scény so Spaceym kompletne pretočiť s iným hercom, Christopherom Plummerom. Kauza na chvíľu dala zabudnúť na to, o čom je samotný dej a čo by malo byť na filme atraktívne. A pozornosť pritiahol akt preobsadenia. Najprv je treba povedať, že rozhodnutie tvorcov bolo vedené nanajvýš rozumnými motiváciami a nie falošným moralizovaním, prípadne morálnou hystériou, ako im býva občas podsúvané. Čisto pragmaticky by bolo komerčnou samovraždou pustiť v USA do kín film, v ktorom hrá niekto, kto je obvinený z toľkých činov proti slušnému správaniu aj zákonu. Všetky prachy sveta neboli vopred daný veľký trhák – jedná sa len o relatívne nákladný film, ktorý si môže zarobiť na svoj rozpočet okolo 50 miliónov, ale nesmie nič stáť proti nemu – napríklad príliš silní súperi v daný premiérový týždeň, zlé počasie alebo práve hercov škandál, ktorý z neho nerobí príťažlivého lumpa, ale skôr slizáka. Je úplne jedno, že Kevin Spacey je vynikajúci herec špecializujúci sa na rozporuplné či vyložene záporné postavy. Daná kauza mu nepridáva na hviezdnom lesku. Ridleymu Scottovi sa pritom Spaceyho kauza skoro až hodila. Do filmu ho príliš nechcel. Prvý kandidát na rolu žgrlošského miliardára Paula J. Gettyho bol Jack Nicholson, ten však odmietol. Scott chcel potom práve Plummera, ktorý má 88 rokov a pre rolu osemdesiatdvaročného Gettyho sa hodí skvele. Namiesto toho mu štúdio mierne vnútilo 58ročného Spaceyho, ktorého bolo nutné zložito maskovať takmer na nepoznanie, a čo možno zo zverejnených záberov v pôvodnom traileri súdiť, Spacey tu pôsobí veľmi divne – akosi neprirodzene strnulo a umelo. Možno v celom filme rozohráva svoj part lepšie, ale to už nikdy nikto nezistí. Veľkou iróniou osudu potom je, že Plummer je teraz nominovaný na Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Sme však svedkami niečoho úplne výnimočného v dejinách Hollywoodu? Koľkokrát bol pôvodne zamýšľaný herec preobsadený na poslednú chvíľu, koľkokrát bol už hotový film pretáčaný či dotáčaný, pretože reakcia publika na prvú verziu nebola dobrá? Teraz sa stalo len to, že pribudol nový dôvod, prečo nejaký herec prestane byť pre publikum prijateľný. Kedysi sa súkromie hercov bralo buď ako tajné, alebo ako zábavné – keď si ľudia zo showbiznisu užívali, patrilo to k veci. Teraz sa začína prihliadať na to, že keď si užíva jeden človek, druhý môže byť ponížený a zneužitý. Odmietnuť Všetky prachy sveta na základe preobsadenia herca by bolo prehnané. Zaujímavejšie je skôr všimnúť si, aký nádych má dielo teraz. Sám Scott sa k rozdielom vyjadril v tom zmysle, že zatiaľ čo Kevin Spacey prepožičal Gettymu výhradne chladnosť a neoblomnosť, u Plummera je vidno, že staručký pán má svojho vnuka dokonca nejakým spôsobom rád. Nie je sporu o tom, že v Plummerovom podaní je Getty o niečo plastickejšou postavou, podobnou dávnemu občanovi Kaneovi, magnátovi, ktorý pod vplyvom peňazí a moci stratil ľudskosť. Gettymu možno rozumieť, že za vnuka nechce platiť výkupné 17 miliónov dolárov – nie preto, že by ich nemal, ale preto, že má pätnásť vnúčat a dal by tým podnet k tomu, unášať ostatné. Vo chvíli, keď však začne uvažovať o tom, že poskytne iba takú výšku výkupného, aby si ho mohol odpísať z daní, objaví sa jeho lakomosť v plnej obludnosti. Iba občas mu prebleskne v očiach a hlase sklamanie, že celý únos jeho vnuk, ktorý nesie aj jeho meno Paul Getty III., možno z nudy zosnoval sám. Rozprávanie, skákajúce v čase i priestore, je rozdelené na tri hlavné línie – jednu tvorí utrpenie mladého Gettyho medzi talianskymi únoscami, z ktorých sa jeden ukáže ako ľudskejší, druhú potom portrét Gettyho staršieho a tretiu – najakčnejšiu – pátranie Paulovej matky a bývalého agenta CIA a terajšieho Gettyho muža na špinavú prácu, Fletchera Chasea. V každej línii panuje iná atmosféra a iný spôsob komunikácie – zvláštne je, že napriek mnohým realistickým detailom v kresbe prostredia si scenárista i režisér vypomáhajú takmer „rozprávkovými motívmi“. Dobrý únosca zvaný Päťdesiatka (večne ufúľaný romantický cigáň Romain Duris) či fešný Chase (Mark Wahlberg), ktorý Gettymu prednesie uvedomelú reč, vyznievajú v onom mori chladu a pragmatizmu ako figúry zatúlané z iného sveta. Vzhľadom na to, že si väčšina nepamätá, ako únos dopadol, je možné byť napätý takmer až do konca. Avšak Scott sa nesnaží o thrillerovú vojnu nervov. Rovnako ako v mnohých svojich predchádzajúcich filmoch mu ide o to, vykresliť istý obraz fungovania kapitalizmu – podobne ako v Americkom gangsterovi či Pavučine lží. Keď vôbec rozoberáme jeho posledné filmy – napríklad Robina Hooda alebo Exodus o Mojžišovom odchode z Egypta –, zakaždým maľuje zo špinavých farieb svet pred skazou. V jeho zaujatí danou témou možno cítiť aj istú zvrátenú vášeň – osemdesiatročný Scott dobre rozumie starému Gettymu: jeden chce viac peňazí za každú cenu, druhý natočiť čo najviac filmov – a táto produktivita je pre nich najdôležitejšia. Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Pre prehratie videa sa pripojte k internetu