Recenzia kino je Zakladateľ recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text Kamil Fila | FOTo Forum film cz Meno Ray Kroc väčšine Čechov asi nič nehovorí. Pritom jeho rodičia pochádzali z Plzne a jeho dielo pozná asi každý – reťazec fast foodov McDonald’s – impérium s 35 tisíc pobočkami po celom svete s čistým ziskom cez štyri a pol miliardy dolárov ročne. Trochu problém je nazývať ho „zakladateľom značky“, či dokonca vynálezcom systému rýchlej obsluhy zákazníkov, pretože za nimi stoja, ako inak, zabudnutí bratia McDonaldovci. To, že si Ray Kroc titul „zakladateľ“ dával natlačiť na vizitky a nechal si tak od ostatných hovoriť, vychádza z jeho nekonečnej drzosti a ochoty prekrúcať históriu. Životopisný portrét tohto veľkopodnikateľa je tak už vo svojom názve ironický, alebo aspoň dvojznačný. C elý čas máme váhať, či je ústredná postava hrdina, či antihrdina, či je celý film reklama, či antireklama na danú značku a či sledujeme príbeh, ktorý vypovedá skôr o lenivosti pôvodných zakladateľov, či príčinlivosti ich nového partnera a neskôr aj konkurenta a ničiteľa. Isté je, že ide o príbeh túžby po úspechu, ktorý prichádza až neskoro po päťdesiatke, a teda o príbeh o vytrvalosti, ktorá nakoniec prekoná aj akýkoľvek talent a inteligenciu. Zakladateľ od prvých scén pôsobí ako typický oscarový kandidát – na motívy skutočných udalostí, veľké herecké sólo hlavného predstaviteľa, zachytený obraz doby, trocha oslavy ľudskej energie i kritiky jej zlého nasmerovania. Nakoniec ale film v tohtoročných nomináciách vyšiel skrátka. Keby ho režírovali bratia Coenovci, ako pôvodne bolo v pláne, mohlo to byť možno vtipnejšie a vyhranenejšie, „náhradník“ John Lee Hancock odviedol len štandardne dobrú prácu. Ambície pritom boli asi väčšie – film produkovali bratia Weinsteinovci, jedni z najväčších oscarových zberateľov a podnikateľov v odbore „kvalitné menšinové filmy“, scenár písal Robert D. Siegel, ktorý má za sebou už ceneného Wrestlera s Mickeym Rourkeom v hlavnej úlohe, a predobrazom pre Zakladateľa mali byť podobné diela ako Sociálna sieť o zakladateľovi Facebooku Markovi Zuckerbergovi a Čierna krv od Paula Thomasa Andersona. Svojím spôsobom je ale škoda, že Michael Keaton ako Ray Kroc nebol na Oscara nominovaný. Jednak je to jeden z jeho najlepších výkonov v celej kariére a jednak by sa mu podarilo byť tri roky za sebou na výslní. Predvlani bol nominovaný za Birdmana, ktorý vyhral v hlavnej kategórii, vlani zasa účinkoval v Spotlighte, ktorý sa stal taktiež filmom roka. Keaton je navyše Rayovi Krocovi v kadečom podobný a analógia medzi nimi zosilňuje zvláštnu hodnovernosť, idúcu nad rámec samotného hereckého výkonu a umelého vcítenia. Keatonov život je tiež pretkaný krutými prepadmi a obsahoval dlhé čakanie na veľkú príležitosť. Preto dokáže celkom autenticky vyjadriť beznádej a túžbu uspieť; dojíma tiež svojou miernou spustnutosťou. Od prvej chvíle pôsobí ako človek, ktorý má to lepšie v živote už za sebou a ktorému nemožno veriť, že by zo seba dokázal striasť svoju popolavosť a vzlietnuť vyššie než kedykoľvek predtým. Keaton – hoci hrá človeka, ktorý bol zvyknutý preháňať a hovoriť nadsadenou „reklamštinou“ – sám neprehráva, ani nepomrkáva na divákov, aj keď pritom v niekoľkých scénach zíza priamo do kamery a hovorí akoby na nás. Ukáže sa totiž, že ho počúva niekto ďalší a jeho výrečnosti nepodlieha, čím herecký výkon Raya Kroca totálne zráža. Výpravou, kostýmami, kamerou i hudbou film poskytuje takmer dokonalú ilúziu 50. rokov i zrodu konzumnej kultúry. V jednom kroku išlo o zvýšenie efektívnosti výroby jedla ako v prípade Fordových automobiliek, kedy kuchyňa začne pripomínať výrobnú linku s pásmi, kde sa produkty montujú z jednotlivých súčiastok. Druhým krokom bolo vyhnať od fast-foodov mladistvých chuligánov a urobiť z týchto jedálnych stánkov rodinné miesta. V Krocovej vízii mal McDonald tvoriť akúsi „svätú trojicu“ spolu s kostolom a radnicou – ku kresťanskému krížu a vlajke s hviezdami a pruhmi vložiť do genetického kódu americkej kultúry aj dva ikonické zlaté oblúky. Ak tento zakladateľ stál pri koreňoch niečoho, tak pri prerode kapitalizmu z fázy, kedy sa verilo v tvrdú prácu a vlastné nápady, z čoho plynula hrdosť na seba, do fázy, kedy podstatné je hlavne zohnať investorov a žať úspech za oveľa menšie fyzické úsilie, a pritom o sebe vedieť, že som tak trochu sviňa. Kým pre bratov McDonaldovcov išlo o to dodávať poctivé, jednoducho robené jedlo a ich hlavnou starosťou bola kvalita surovín, Ray Kroc prišiel s tým, ako náklady čo najviac znížiť a tiež časom pochopil, že vo fast-foodovom biznise nejde o burgery, hranolky a koktaily, ale o skupovanie pozemkov, kde budú jednotlivé pobočky stáť a peniaze zarábať na prenájme. Pochopil tiež, že najdôležitejšie na značke McDonald’s nie je priamo kvalita produktov, ale meno, ktoré svojou zvláštnou malebnosťou symbolizuje Ameriku. On so svojím tvrdým, „krokodílím“ menom by nikdy nemal šancu stať sa značkou. Krocov príbeh je dnes v Amerike všeobecne známy, učia sa o ňom aj deti na školách, takže súčasná firma McDonald’s nemá potrebu súdiť sa kvôli „poškodzovaniu imidžu“, už len preto, že film zachytáva z veľkej časti obdobie, ktoré vyzerá skôr malebne a „veľmi chutne“. Ray Kroc nemusí byť chápaný len ako krokodíl, žralok či krysa, ale aj človek, ktorý sa obetoval. Jeho prvotné nadšenie sa síce zlomí na hrabivosť, nečestnosť a bezohľadnosť, ale pritom ho vidíme ako demokrata, ktorý bol ochotný dávať príležitosť všetkým (mužom, ženám, belochom, černochom, Židom…) a veľa prispieval na charitu. Vzhľadom na to, že sa vo filme nerieši problematická zdravotná stránka fast-foodového stravovania a samotné pozadie priemyslu potravinárskej výroby, nie je výsledný dojem taký drvivý. Svojou významovou otvorenosťou nechávajú tvorcovia trochu alibisticky odpoveď na nás, ako by „pravda o McDonalde“ bola niekde uprostred. Je zaujímavé, že v propagačných rozhovoroch sa veľa hovorí o negatívach kapitalizmu, čo by od hollywoodskeho produktu ešte pred pár rokmi málokto čakal, a po premiére sa zase objavujú porovnania Raya Kroca s Donaldom Trumpom ako podobných typoch hochštaplerov, ktorí vsádzajú na meno značky, ale sami nikdy nič prínosné nevymysleli, ani nič reálne neurobili. Aj tak ale dojem zo Zakladateľa nenaplní divácke srdce dezilúziou a zhnusením. Skôr človek dostane chuť dať si nejaké menu a teší sa, až v budúcnosti dorazí do kín životopis plukovníka Sandersa, ktorý vynašiel to úžasné cestíčko pre KFC. Zakladateľ RéŽIa John Lee Hancock SCeNÁr Robert D. Siegel herecké obsadenie Michael Keaton, Laura Dern, Linda Cardellini, Nick Offerman, Patrick Wilson, B. J. Novak, John Carroll Lynch, Griff Furst, Steve Coulter, Cara Mantella Dĺžka 115 min. V kinách: od 19. januára | Hodnotenie: pozitívne Youtube Pre prehratie videa sa pripojte k internetu Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz