kino / dráma Text Vojtěch rynda | FOTO Bioscop, profimedia.cz Vojtěch Rynda český filmový publicista Niet slávy bez bolesti a o láske to platí tiež Bolesť a sláva Filmová recenzia Vojtu Ryndu Pedro Almodóvar sa v roku svojej sedemdesiatky obzrel do vlastného detstva a rokov divokého umeleckého i osobného zrenia a vytvoril jeden z najlepších filmov neskorej fázy svojej kariéry. Klasik španielskej kinematografie vo filme Bolesť a sláva účtuje na viacero úrovniach aj s témou autorskej krízy. Pomáhajú mu v tom jeho obľúbení herci Antonio Banderas a Penélope Cruz. K eď nevieš, kadiaľ ďalej, obzri sa, odkiaľ si prišiel. A keď trpíš autorskou krízou, skús vytvoriť dielo práve o nej. Hoci tieto recepty nie sú univerzálne a samospasiteľné, niekedy fungujú až zázračne. Felliniho 8 ½, Tarkovského Zrkadlo, Fanny a Alexander Ingmara Bergmana – to sú filmy, ktoré svojich tvorcov v rôznych fázach ich umeleckých dráh vyslobodili či posunuli ďalej a stali sa nesmrteľnými opusmi. Aj najznámejší španielsky filmár súčasnosti Pedro Almodóvar sa po umelecky najprínosnejších 80. rokoch (Ženy na pokraji nervového zrútenia, Matador) a dosiahnutí celosvetovej slávy na prelome storočí (oscarové tituly Všetko o mojej matke, Hovor s ňou) trochu zacyklil a veľkú časť posledných dvoch dekád opakoval svoje osvedčené motívy a postupy. Preto film Bolesť a sláva pôsobí v kontexte jeho filmografie ako hlt živej vody – tým skôr, že v ňom vodný živel hrá dôležitú úlohu. Starnúci režisér Salvador Mallo sa nenachádza práve v najlepšom bode života a kariéry. Sužujú ho vleklé duševné aj telesné problémy a nedarí sa mu ani po tvorivej stránke. Ako na zavolanie má byť práve teraz znovu uvedená reštaurovaná verzia jeho raného filmu Sabor (Chuť), pre ktorý dorástla celá nová generácia vnímavých divákov. Pod dojmom tejto udalosti a na návrh svojej dlhoročnej priateľky Zulemy sa Salvador rozhodne vyhľadať Alberta, hlavnú hereckú hviezdu spomínaného filmu. Má to ale háčik: režisér Alberta z natáčania vyrazil kvôli hercovým problémom s drogami, nedovolil mu ani prísť na premiéru a tridsať dva rokov s ním neprehovoril. Trochu schátraný Alberto sa ani príliš nečuduje, že starého známeho znova vidí. Obaja dávni priatelia sa uvelebia v tieni stromov, Salvador si od bolestí pomôže trochou heroínu z Albertových zásob a prepadne sa do horkosladkého spomínania... Podobnosť s režisérovým životom Film Bolesť a sláva je rafinovane poskladaný z niekoľkých rozprávačských rovín: Salvador sa zo svojej súčasnosti necháva unášať do detstva prežitého na španielskom vidieku po boku milovanej matky a neskôr v cirkevnej škole, odpláva do formatívnych rokov strávených (samo)štúdiom filmu v Madride v 80. rokoch, obzerá sa za prvými umeleckými pokusmi, vybavuje si osudovú lásku s istým Federicom... Vnímať v týchto útržkoch minulosti paralely so životom Pedra Almodóvara je pre znalca filmárovej biografie zábavné, ale pre pôžitok z diela to rozhodne potrebné nie je: Bolesť a sláva stojí pevne na vlastných nohách ako univerzálna výpoveď o životnej a tvorivej bilancii. Dejové roviny sa prelínajú kreatívnym aj poetickým spôsobom. Napríklad hneď na začiatku filmu Salvador dlie v rámci terapie po operácii chrbta v bazéne. Skrze médium vody odpláva do obdobia, kedy mal možno tri roky. Ako malý chlapec sedí na chrbte svojej matky, ktorá s ostatnými ženami z dediny perie bielizeň na brehu rieky. Už táto scéna je čistý Almodóvar: obsahuje postavy silných ženských figúr, znie v nej stará populárna pieseň ako nositeľ nostalgie a nejasnej túžby, má silný telesný náboj aj sexuálny podtext. Almodóvarove ingrediencie Veľmi almodóvarovský je tiež spôsob, akým sa na diváka prostredníctvom „obyčajného“ obrazu a zvuku prenáša komplexný zmyslový vnem. Jasné až prepálené farby v exteriéroch dávajú pocítiť žiar slnka, Salvadorove utekanie do drogového rauša silne evokuje úľavu od bolesti, spomienky na divoké 80. roky sú cítiť po cigaretách a víne, hrubé steny jaskynného príbytku, v ktorom Salvador trávil detstvo, pôsobia tak plasticky, ako by si na ne jeden pred chvíľou siahol. Práve jaskynný byt pre nemajetných vo valencijskom mestečku Paterna, ktorý pre rodinu upravil Salvadorov otec, je dejiskom jednej z najsilnejších scén filmu. Salvador sa do nej príznačne presunie zo stiesnených útrob prístroja na magnetickú rezonanciu. Ako chlapec sleduje dedinského murára Eduarda, ktorý v „byte“ obkladá kuchyňu pestrofarebnými dlaždicami. Eduardo potom čítajúceho chlapca portrétuje a Salvador ho „za to“ následne pozoruje nahého pri kúpaní. Keď mu má priniesť uterák, chlapec náhle omdlie pod tlakom horúčavy a vzrušenia zo svojej čerstvo objavenej sexuality. Zmyslovosť a zmyselnosť, osudovosť, voyeurstvo a melodramatická atmosféra sú tu opäť typickými almodóvarovskými ingredienciami. Starí známi, Banderas a Cruz Almodóvarovo veľmi osobné dielo by určite nebolo také silné a podarené, keby v ňom scenárista a režisér opäť nevyužil služieb hercov, ktorí ho sprevádzali poriadnu časť jeho kariéry a ktorým dopomohol k štatútu globálnych hviezd. S Penélope Cruz tentoraz spolupracuje šiestykrát, s Antoniom Banderasom dokonca už ôsmykrát (prvýkrát to bolo v takmer štyridsať rokov starom filme Labyrint vášní). Banderas ako depresiami a bolesťami stíhaný umelec je tu nebývalo krehký, melancholický a civilný, ale o to je jeho záverečné rozjímanie pôsobivejšie. Penélope Cruz tu potom prostredníctvom Salvadorovej mamy Jacindy vytvára ďalšiu až mýticky silnú a materskú postavu, ktorá sa svojou energiou vyrovná napríklad Raimunde z iného jej a Almodóvarovho spoločného titulu Volver. Keď Jacinda s malým Salvadorom uviazne cestou do nového domova na vidieckej železničnej stanici a štopká tam chlapcovi deravé ponožky, ide o ďalší kamienok do režisérovej celoživotnej oslavy ženskej nezdolnosti. Almodóvar zdanlivo banálnu scénu povyšuje samotným koncom filmu, kedy z nej urobí prostriedok Salvadorovho umeleckého návratu. Od úvodných titulkov presýtených nesmierne farebnými a plastickými látkovými vzormi je Bolesť a sláva ohňostrojom emócií a až fyzických vnemov. Cesta ústredného hrdinu z krízy cez minulosť k novej budúcnosti potom vzbudzuje nádej a vieru v možnosť nájdenia nových ciest skrze samého seba a svoje okolie a dokazuje, že slávny španielsky tvorca ešte nevystrieľal všetky náboje. Almodóvarov film bol uvedený v hlavnej súťaži na festivale v Cannes, kde Banderas získal cenu pre najlepšieho herca, a film aj herec boli následne nominovaní na Oscara. Bolesť a sláva RÉŽIA Pedro Almodóvar SCENÁR Pedro Almodóvar HERECKÉ OBSADENIE Antonio Banderas, Penélope Cruz, Raúl Arévalo, Asier Etxeandia, Leonardo Sbaraglia, Cecilia Roth, Julieta Serrano… DĹŽKA 113 min. Hodnotenie: Pozitívne Pre prehratie videa sa pripojte k internetu