kino / dráma Text Matěj Štěpán | FOTO Artcam Films Chvenie Čo znamená, keď je film „artový blockbuster“ v kinách od Výhoda nemainstreamových filmov je tá, že ponúknu predstavenie dosť odlišné od toho, čo sa servíruje v multiplexoch. Ich nevýhodou však často býva príliš artová nuda. Film Chvenie má to najlepšie z oboch – netradičné poňatie s príťažlivosťou kasových trhákov. 20 februára K eď sa v kresťanskej rodine objaví gay, dochádza k vzťahovým zemetraseniam. Tým skôr, keď má manželku a dieťa. Pablo, ktorý svojou orientáciou stavia na hlavu všetky princípy, podľa ktorých by dobrý kresťan mal žiť, ale odmieta vypočuť nadávanie svojich príbuzných a sťahuje sa k svojmu milencovi. Ten našťastie žije v meste, kde je pohľad na homosexualitu o niečo liberálnejší. Keď nie ste nikde doma Šťastný koniec sa však nedeje. Pravda, život v meste je podstatne voľnejší a Pablo tak nemusí čeliť nepríjemným pohľadom okolia. Lenže kompletná strata pôvodného domova nie je vôbec príjemné pomyslenie, najmä, keď tam sú vaše deti, ktoré zrazu nesmiete ani navštíviť. Pablo sa snaží spojiť dva svety, ktoré sa už z princípu odpudzujú ako rovnaké póly magnetu. Jeho postoj mu nedovoľuje nazývať svoj nový domov domovom a odrezať sa od toho starého, ktorý domovom vlastne nie je už roky. Sympatická politická korektnosť Nie sme jediní, kto súčasným LGBT filmom vytýka istú trápnosť prameniacu z príliš okatého hulákania svojej spásnej, nápravnej agendy. Tieto filmy si väčšinou samy sebe podrezávajú konár tým, že fanatizmus tvorcov z nich robí propagandu na prvom mieste a rozprávanie príbehu až na druhom. To krásne na Chvení však je, že je to úprimná, intímna výpoveď muža, ktorý sa nehodí do spoločnosti, v ktorej žije. Navyše bez toho, aby jeho opozícia bola zredukovaná na karikatúry záporákov a jeho boj za homosexualitu povýšený na mučenícke utrpenie Johanky z Arku. Príbeh nezačína výkrikom „pozrite sa na chudáka, sympatizujte s ním, lebo dostanete!“, ale rozprávaním príbehu, vďaka ktorému si Pablo vaše sympatie získa prirodzene. Bez ohľadu na vašu orientáciu, bez ohľadu na to, či ste za, alebo proti. Poklony zo všetkých strán Nie je na teda divu, že má tento guatemalský film úspech na festivaloch po celom svete. Berlín, Chicago, Miami či Amsterdam, z tých známejších, Transylvánia či Guadalajara z tých menej známych. Dvanásť výhier a devätnásť nominácií – a to v kinách nie je ešte ani rok. Ale ako bolo spomenuté, nečakajte klasický festivalový film, na ktorého pomalé tempo sa je treba vybaviť RedBullom a na ktorého komplexnú hĺbku treba najprv dôkladne naštudovať kontext. Režisér Jayro Bustamante dej rozpráva úplne zrozumiteľnou a zábavnou formou. Koniec koncov, jeho film La Llorona, ktorý zhodou okolností uzrel svetlo sveta zhruba mesiac po Chvení, je ukážkový mainstreamový horor. Tento režisér teda vie – či už točí pre veľké kiná, kam sa chodí s popcornom, alebo pre tie malé, kam sa chodí so zápisníkom. Chvenie RÉŽIA Jayro Bustamante SCENÁR Jayro Bustamante Herecké OBSADENIE Juan Pablo Olyslager, María Telón, Mauricio Armas, Diane Bathen, Sabrina De La Hoz… DĹŽKA 107 min. Pre prehratie videa sa pripojte k internetu