rozhovor Vrchol Vašej kariéry prišiel v roku 1976, keď ste ovládli zjazd na olympijských hrách doma v Innsbrucku. Ako ste sa dokázali vysporiadať s takým obrovským tlakom? Keď už som bol na trati, tak som si v jednej chvíli hovoril, že to vyhrám. Za chvíľu zase, že to nezvládnem. Rád ale pretekám pod tlakom. Potom do toho totiž dávam všetko. Vtedy tými pretekmi žilo celé Rakúsko. To je pravda. V Rakúsku boli zatvorené školy a obchody. Na ulici ste nevideli žiadne auto a ani ľudí. Všetci boli doma pred televíznou obrazovkou a čakali na preteky Franza Klammera. Prezeráte si často svoju zlatú medailu z olympiády? Ani neviem, kde je. Asi bude niekde doma. Aj bez tej placky každý vie, že som vyhral olympiádu. Po olympiáde som si povedal, že je to pre mňa minulosť a už ma nejaká medaila nezaujíma. Pokojne by som ju mohol hodiť do potoka. Mňa totiž vždy zaujímala len budúcnosť. Dokázali ste sa lyžovaním finančne zabezpečiť? Ako amatér som musel pretekať až do roku 1984. Zmenilo sa to po olympiáde v Los Angeles, kde bol napríklad Michael Jordan, ktorý bol v tom čase už multimilionár. Pomaly sa začali meniť podmienky v športe. Napriek tomu sme nesmeli brať žiadne prémie. Vôbec sa to nedá porovnať so súčasnosťou. Keď to zhrniem, tak v roku 1974 som si za celý rok, ktorý som mal veľmi úspešný, zarobil 18 tisíc euro. Lyžovanie ma ale jednoducho bavilo, bol to môj život. Nemenil by som to za žiadne peniaze. Vybavujete si chvíle, kedy ste stáli prvýkrát na lyžiach? Ja si to vôbec nepamätám. Rodičia ma na lyže postavili už v dvoch rokoch a vraj som celý deň lyžoval. Sám som sa to postupne naučil. Naučili ste sa to tak dobre, že ste sa dostali až do reprezentačného tímu Rakúska, kde vždy panovala obrovská konkurencia. Pritom som na prvých veľkých pretekoch v roku 1971 nemal ani vlastnú kombinézu. Chcel som ísť ako vždy v nohaviciach a svetri. Skúsenejší kolega z tímu mi požičal svoju zjazdovú kombinézu. Vyhral som a on skončil až štvrtý. Potom si to vyčítal, že to nemal robiť. Každý rok ste sa ako lyžiar neuveriteľne zlepšovali. Rozmýšľali ste ale o tom, čo by ste robili, keby sa z Vás nestal zjazdár? Nemal som v zálohe plán B. Vždy som robil to, čo ma bavilo, a to bolo lyžovanie. Čo vlastne teraz robíte? Ja žiadne povolanie nemám. Cestujem po svete a propagujem Rakúsko a Korutánsko alebo výrobcu lyží Head. Najčastejšie ma nájdete na zjazdovke v Bad Kleinkirchheime. Štyrikrát ročne ešte organizujeme lyžovanie v skupine pre štyridsať ľudí. Milujem golf a rád jazdím na bicykli. Každý rok potom organizujeme v Rakúsku Tour de Franz, preteky na bicykloch pomenované po mne, ktoré majú okolo 100 kilometrov. Získavame tak prostriedky pre charitu. Váš brat Klaus v roku 1977 po vážnej nehode na lyžiach ochrnul. Nemali ste strach ďalej riskovať na svahoch? Po tej nehode som naozaj uvažoval, že prestanem lyžovať, ale potom som sa bol pozrieť v rehabilitačnom centre. Bolo tam sto podobných prípadov, ale len jeden z nich bol profesionálny športovec, ktorý mal závažnú nehodu. Rozhodol som sa pokračovať, pretože tá pravdepodobnosť mi prišla veľmi nízka. Samozrejme vnímam, že zjazd je veľmi nebezpečný šport, ale snažil som sa vždy dobre pripraviť, aby sa mi nič podobné nestalo. Text Patrik Vacek FOTO Daniel Goller/Bad Kleinkirchheim Tourismus Franz Klammer Zlatú medailu z olympiády by som hodil do potoka Kráľ zjazdoviek. Legendárny alpský lyžiar Franz Klammer dominoval na svahoch v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Nesmrteľnou modlou Rakúska sa stal po domácich olympijských hrách v Innsbrucku 1976, kedy dokázal ustáť neuveriteľný tlak a pre alpskú veľmoc vyhral pod piatimi kruhmi zlatú medailu. Pre magazín Skylink TV porozprával o svojom životnom príbehu, podľa ktorého by sa dal natočiť dychberúci film. „ Zjazd je veľmi nebezpečný šport, ale snažil som sa vždy dobre pripraviť Franz Klammer *3/12/1953 legendárny alpský lyžiar Narodil sa v Mooswalde v rakúskom Korutánsku. Prvýkrát sa postavil na lyže vo veku dvoch rokov. Z MS 1974 si priviezol prvú zlatú medailu z veľkých pretekov v kombinácii. Vo Svetovom pohári bol 45krát na stupňoch víťazov z toho 26 pretekov vyhral. Štyrikrát sa stal celkovým víťazom Svetového pohára v zjazde. Na ZOH 1976 v Innsbrucku získal zlato v pretekoch v zjazde. Za tieto „najdynamickejšie lyžiarske preteky všetkých čias“ mu udelila americká televízna stanica ABC v roku 1987 lyžiarsku cenu „Skiing Award“. Klammer je od roku 1979 ženatý a s manželkou Evou má dcéry Sophiu a Stephaniu.