kino / Životopisný Borg/McEnroe Réžia Janus Metz Scenár Ronnie Sandahl Herecké obsadenie Sverrir Gudnason, Shia LaBeouf, Stellan Skarsgård, Tuva Novotny, David Bamber, Robert Emms, Björn Granath… Dĺžka 107 min. V kinách: od 14. decembra / Hodnotenie: Pozitívne Borg/ /McEnroe Recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text kamil fila | FOTO A-Company CZ Pred štyrmi rokmi vznikol film Rivali o súboji dvoch pretekárov formuly 1 – precíznom Nikim Laudovi a rozháranom Jamesovi Huntovi. Úplne prekvapivo nešlo o veľký komerčný úspech – v prípade amerických kín môžeme hovoriť dokonca o prepadáku. Lenže postupne, vďaka DVD a televízii, sa z Rivalov stal jeden z najlepšie hodnotených súčasných filmov. Titul Borg/McEnroe pôsobí na prvý pohľad ako istá kópia – dvaja súperi, jeden pedantsky chladný, druhý naplnený výbušnou živočíšnosťou. Súboj sa však neodohráva na pretekárskej dráhe, kde svištia pneumatiky, ale na tenisovom kurte. J e možné, že pôvodne padlo rozhodnutie pokúsiť sa sfilmovať príbeh wimbledonského zápolenia medzi dvoma geniálnymi tenistami 80. rokov, Björnom Borgom a Johnom McEnroeom, práve na základe toho, aká bola neskoršia divácka obľuba Rivalov. Napriek tomu sú si tieto filmy podobné len málo. Pôvodom švédskemu režisérovi Janusovi Metzovi sa ale nechcelo vyplniť 107 minút prevažne tenisom. Oveľa viac ho fascinovali Borg a McEnroe ako osobnosti. Hovoriť o nich ako o gladiátoroch je asi príliš nadnesené, ale ako o svojho druhu rockových hviezdach už ani nie. Prelom 70. a 80. rokov bola doba, kedy sa šport definitívne premenil v mašinériu na peniaze. A športovci už nemohli len podávať výkony a oslňovať fair play prístupom. Na to, aby sa sponzorom oplatilo ich platiť a spätne z ich slávy ťažiť, bolo nutné vymyslieť okolo nich nejaké príbehy, dať im imidž a nálepky. A tak Borg bol Ice Borg (čo znie v angličtine skoro ako „ľadovec“) a McEnroe zase Superbrat (superfagan). Vychádzalo to z ich odlišných pováh a štýlu hry: Borg bol chladný stroj bez emócií, extrémne tajomný, uzavretý do seba a hrajúci tvrdými ranami na diaľku, McEnroe naopak výbušný, nepredvídateľný, ustavične hádžuci raketou alebo hádajúci sa s rozhodcami – a génius v hre nakrátko pri sieti. McEnroe sa do dejín zapísal natoľko, že podľa neho herec Tom Hulce poňal svoju úlohu Amadea v rovnomennom Formanovom filme – ako rebela zmietaného emóciami, ale tak krásne bláznivého, že ho musíte obdivovať. To, že sa mentálne vyčerpaný Borg a maximálne zapálený McEnroe stretli vo finále Wimbledonu roku 1980, znamenalo pre médiá ohromné sústo. Film zachytáva, ako sa obaja prebojúvajú kvalifikačným pavúkom až k sebe, pričom medzitým sledujeme v retrospektívach, ako sa z dvoch malých chlapcov stávajú šampióni. Ak neviete, ako vtedy v osemdesiatom ich stret na kurte dopadol, budete napätí do poslednej loptičky – ostatne bola to jedna z najneuveriteľnejších tenisových bitiek všetkých čias, kedy sa skóre neustále otáčalo a nikto nemal jasne navrch. Švédsky krásavec Sverrir Gudnason ako Borg je domácou hviezdou najneskôr od roku 2009, kedy hral v komédii Originál a krimiseriáli Wallander. Svojho tenisového poloboha stvárňuje zároveň ako poloautistu či plnohodnotného sociopata, ktorý trávi nekonečné chvíle výberom rakety a väčšinou ani nevníma okolie. Naopak americký komik Shia LaBeouf, ktorý svoj strečkovitý prejav uplatnil už v Transformeroch, štvrtom Indiana Jonesovi, ale aj v artových filmoch ako Nymfomanka alebo American Honey, prepožičiava McEnroeovi ako zúrivosť, tak aj zvláštny smútok zo zneuznanosti. Najčastejšia a nie úplne správna výčitka voči tejto švédskej koprodukcii znie, že tu chýba ozajstná dráma. Že síce tí dvaja sú veľmi odlišní, ale že nie je komu fandiť. Pri bližšom pohľade a väčšej miere empatie je to ale práve naopak: cestu si možno nájsť ku každému z hrdinov, každého z nich pochopiť a každému striedavo fandiť. Borg stojí pred obhajobou titulu a možnosťou prekonať rekord v počte víťazstiev, McEnroe je naopak outsider, ktorého publikum neznáša. Keby ľudia viac poznali Borga v súkromí, možno by mu fandili menej, v prípade McEnroea je to naopak. Pri hre samotnej sa však sympatie skôr obracajú: Borg môže len hrozivo stratiť – svoju auru aj imidž. Druhý vtip je v tom, že postupne zisťujeme, že tieto zdanlivé charakterové protipóly toho majú viac spoločného než rozdielneho. Borg sa s výbuchmi hnevu stretával v detstve, kým sa mu podarilo tento hnev v sebe pochovať – no za cenu straty ľudskosti. McEnroe ďalej zostáva dieťaťom, ale práve aj preto, že rovnako ako Borg necíti podporu od otca. Obaja sú oveľa viac než tenisti a potom, čo opadne ich rivalita na kurte, sa dokážu stať celoživotnými priateľmi. McEnroe dokáže v Borgovi zažať ľudskú emóciu – strach –, Borgova prítomnosť a „posvätnosť“ celej chvíle prinúti McEnroea sa na kurte krotiť. Tí dvaja spolu splývajú ako jin a jang, stávajú sa komponentmi toho, čo každému z nich v nejakom období chýba alebo čo v sebe potlačili. Tento film nie je športová dráma ako napríklad Rocky, čo divákom prináša inšpiráciu stať sa lepším. Je to svižná psychologická štúdia o tom, ako sa ľudia kvôli športu pri ceste na vrchol stávajú horšími. A niekedy, ako zázrakom, sa v nich čosi zlomí a objavia stratený kus duše. Výsledok ich súboja nie je zničenie druhého, ale zmeny seba samého, a to u oboch z nich. Ona lomka v názve teda neznačí obyčajné „verzus“, ale skôr „alias“ či akési preklápanie jednej osobnosti do druhej, zrkadlenie nedostatkov, preblikávanie svetla a tieňa. Filmu neškodí ani to, že herci sú zhruba o desať rokov starší ako ich predobrazy. Pravé narastené vlasy a filmová strihová ilúzia zariadi, že vyzerajú ako ozajstní akční podvyživení tenisti. Na to, že ma tenis nudí k smrti, to nemohlo dopadnúť lepšie. Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Pre prehratie videa sa pripojte k internetu