rozhovor Ako ste sa k filmu dostali Vy? Po absolvovaní gymnázia som chcel točiť, ale na FAMU som sa nedostal. Takže mi nezostávalo nič iné, než ísť práve do Písku. Aké ťažké bolo získať pri práci na Domestikovi informácie zo zákulisia vrcholového športu? Bežný divák asi netuší, čo domestik znamená alebo čo je EPO (hormón podporujúci tvorbu červených krviniek, pozn. red.), z čoho ste teda čerpali? Ťažil som z aféry Lancea Armstronga. Vzniklo o nej množstvo dokumentov, na YouTube sa k nej vyjadrujú profesionálni cyklisti a hlavne je online dostupný šesťstostránkový dokument zo súdu s Armstrongom, kde je jeho dopingová prax detailne popísaná. Takže som najskôr pracoval s internetovými zdrojmi a potom som si informácie potvrdzoval u poradcov, ktorých sme mali k natáčaniu. Natáčanie filmu o ľuďoch, ktorí prechádzajú telesným i duševným rozkladom, muselo byť dosť náročné. Trápili ste hercov? My sme ich vyberali podľa toho, aby práve nemali pocit, že ich trápime. Chceli sme nepríliš známych hercov, ktorí nebudú mať problém podstúpiť náročnú prípravu i výrobu. Pre rolu Romana som hľadal herca, ktorý absolvuje šesťmesačný cyklotréning a naučí sa jazdiť na valcoch a na ovále, čo síce vyzerá jednoducho, ale je to náročné na rovnováhu. Pre Jirku Konvalinku to bol dosť intenzívny polrok, ale bral to tak, že sám chce tak ako tak schudnúť a dostať sa do kondície. A pre rolu Šarloty sme potrebovali herečku, ktorá nebude mať problém s nahotou, čo Tereza Hofová rozhodne nemá. Ako hovorila na tlačovej konferencii vo Varoch, pokojne by v tomto ohľade zašla aj ďalej. (smiech) Domestik je extrémne klaustrofóbny film s minimom postáv a vznikal pod časovým tlakom. Ako ste bojovali so stresom a neveselou atmosférou? Nálada bola paradoxne dobrá, štáb sa na mňa stále smial. Ale od prvého dňa nakrúcania som na sebe samozrejme cítil ten tlak, že som nenakrútil desať záberov, ktoré boli v pláne, a každý deň toho nestihnutého len pribúdalo. Postupne som sa musel naučiť technický scenár zjednodušovať, ale aj tak sme plán nedodržali a museli sme mať ešte päťdňovú dokrútku, ktorá sa zadotovala z môjho honoráru. Tešil som sa, že si po študentských filmoch natočím celovečerák, ktorý nebude vznikať na kolene, ale podmienky boli stále dosť punkové. Okrem niekoľkých originálnych študentských filmov ste vedľa debutu natočili aj oceňovaný seriál Semestr pre internetovú televíziu alebo dokumentárny portrét Mgr. Radovan Kaluža. V ktorom žánri sa cítite najlepšie? Ja medzi nimi nevnímam rozdiely, všetky ich vnímam ako audiovizuálny spôsob vyjadrenia. Všetko ma zaujíma. Takže Váš budúci krok môže byť čokoľvek? Chystám ďalší dokument a zároveň začínam vyvíjať scenár seriálu. Ten by mal byť priblížením k Semestru. Je zase o mladých ľuďoch, trochu ako nórsky seriál Skam. Tvorba o mladých v Česku citeľne chýba. Držíte krok s novými televíznymi seriálmi? Televízor mám, ale používam ho ako smart TV a najradšej si na ňom púšťam YouTube. Seriály a filmy ma teraz ale všeobecne trochu prestali zaujímať. Napríklad Netflix trpí nadprodukciou, chrlí každý týždeň toľko vecí, že človek nestíha držať krok, a potom ho to nebaví sledovať. Mám takú spirituálnu krízu, skôr si čítam knižky a počúvam hudbu. Ale stále ma bavia seriály Better Call Saul a Who Is America? Sachu Barona Cohena. Hneď s debutom ste sa dostali do hlavnej súťaže prestížneho festivalu v Karlových Varoch. Aký to bol pocit? Bolo to samozrejme skvelé, ale tiež intenzívne a psychicky náročné. A trochu ma mrzelo, že novinári v reakciách nebrali ohľad na to, že ide o prvý film. Ocenil by som trochu zhovievavosti, predsa len to je film natočený za minimum peňazí a za hrozne málo dní. Sme malá krajina a česká filmová komunita je dosť zovretá. Vyčítal Vám niekto napríklad práve vo Varoch, že ste neštudovali FAMU, ale „len“ filmovú akadémiu v Písku? Nie, našťastie vôbec. Rozdiel je skôr v tom, že študenti FAMU majú o chlp lepší prístup k možnosti celovečerný film vôbec natočiť. Prinajmenšom sú viac v kontakte s ľuďmi, ktorí vo filmovej brandži stále pôsobia, kým v Písku učia tvorcovia, ktorí točili v 70. a 80. rokoch. Text Vojta rynda | FOTO JAN HROMÁDKO, zuzana lednická Sedlák Adam Štáb sa na mňa stále smial Domestik je člen cyklistickej stajne, ktorý musí krotiť svoje ambície a slúžiť tímu. Domestik je aj film, ktorého hrdina Roman s touto pozíciou nie je spokojný. Tvrdo trénuje, ale prehliada pri tom, že isté ambície má i jeho žena Šarlota… A do tretice je Domestik celovečernou prvotinou nadaného filmára Adama Sedláka, ktorý sa s ním naťahuje po titule najlepšieho českého filmu roka. Adam Sedlák *28/6/1989 režisér a scenárista Režisér, scenárista a strihač pôvodom z Prahy. Vyštudoval Filmovú akadémiu Miroslava Ondříčka v Písku, kde nakrútil niekoľko krátkometrážnych filmov – napríklad tragikomédiu v jedinom zábere Tereza Dratvová, nar. 1989 alebo absolventský film L. H., nominovaný na Cenu Magnesia za najlepší študentský film. V roku 2015 získal prvé miesto Filmovej nadácie za najlepší nerealizovaný scenár roka k filmu Domestik, ktorý o tri roky neskôr uviedol do kín. Za minisériu Semestr bol nominovaný na Cenu českej filmovej kritiky v kategóriách Objav roka a Mimo kino.