Recenzia kino Rogue One: A Star Wars Story recenzia ešte väčšieho kritika Kamila Filu Text Kamil Fila | FOTo Falcon Najočakávanejší film vianočnej sezóny, vedľajší príbeh zo sveta Star Wars, nazvaný Rogue One, nám od začiatku dáva najavo, že bude iný. Neletia tu úvodné titulky za okraj záberu, atmosféra je dosť temná, takmer sa tu nežartuje, nemyslí sa moc na menších detských divákov, kamera sa viac trasie, viac sa tu umiera, chýba tu akýkoľvek malý roztomilý robot, členovia rodiny Skywalkerovcov a rytieri Jedi, hudba Johna Williamsa či momenty, kedy by hrdinovia mali trochu pokoja a len tak si pokecali. Sú to ešte Star Wars, alebo už nie? Čo tu zostalo a čo nové, zaujímavé pribudlo? R ovnako ako v prípade Epizódy VII: Sila sa prebúdza je hlavnou hrdinkou žena. Už v tom ale nie je žiadne feministické gesto, tuláčka Jyn je naozajstný vandrák bez zvláštnych schopností a nie je vyvolená. Ak „sedmička“ bola skôr remakom a zopakovaním „štvorky“, Rogue One vypĺňa informačnú dieru v tom, čo štvorke predchádzalo. Je to ale doplnenie, ktoré moc nepotrebujeme – táto celovečerná odpoveď na otázku, kto ukradol plány Hviezdy smrti, ktorú potom princezná Leia ukryje do robota R2-D2, ktorého potom nájde Luke Skywalker, nepridáva k celej mytológii a univerzu veľa nového. Iste sa dá povedať, že Rogue One je o robotníckej triede, o tých, ktorí to odmakajú za elity, o tých, ktorých nikto neoslavuje a nedáva im medaily, o tých, ktorí umierajú náhodne, o tých, ktorí sa raz zjavia s trochou tajomstva v pätách a potom zase zmiznú v nenávratne. Mohol by to byť skvelý deziluzívny smutný film o odvrátenej stránke rebelského hnutia, o tom, ako pešiaci nechápu vyššie zámery a stávajú sa obeťami. Lenže to by ho stále nesmel robiť Disney a nemalo by byť cieľom utŕžiť stámilióny dolárov. Takže tu nielen netečie krv a nenadáva sa, ale predovšetkým z deja mizne nejaká naozajstná tragika, respektíve pomalšie, prekomponované rozprávanie, ktoré by nám umožnilo ju precítiť. V Rogue One zostal prepracovaný zašpinený dizajn v takmer každom zábere, ale inak je to hlavne chaotický akčák s nadmierou digitálnych trikov. Aj hrdinovia sú o niečo menej sympatickí než v ľubovoľnom predchádzajúcom diele, obraz tmavší a viac sa tu strieľa. Iste sa dá oceniť to, že sa tento diel podobá vojnovým filmom typu Tucet špinavcov a ako napísal napríklad recenzent Jiří Pavlovský: „Táto séria sa behom pár dielov dostala od Šmolkov k vojakovi Ryanovi.“ Nie, že by tam nebol potenciál, ale taká vrava a smršť to zase nie je. Nepodarenosť Rogue One: A Star Wars Story spadá do kategórie tých, ktorá mrzí a bolí; človek by si z toho potenciálu prial vyžmýkať viac. Je to doslova film na jedno použitie, rovnako ako jeho hrdinovia, vopred určení na odpis. Nie je dôvod sa na toto dielo pozerať opakovane, všímať si nejaké narážky, užívať si vtipy (ktorých sa tu vyskytuje naozaj poskromne), poznávať postavy, ktorých úloha sa zúročí až neskôr, a podobne. Ak Star Wars vždy stáli na tom, že v sebe mali istú ľahkosť a mierny nadhľad a že všetky žánrové prvky typu vojnového, alebo samurajského filmu sa v nich premieňali do novej formy, Rogue One si berie prvky zo sveta Star Wars a vracia ich späť do podoby pôvodných žánrov. Čo môže pôsobiť zaujímavo „realisticky“, lenže pre Star Wars realizmus nie je nijako prínosný. Napríklad bondovky odohrávajúce sa v súčasnom pozemskom svete si teraz nemôžu vystačiť s komiksovou nadsádzkou a nutne museli byť realistickejšie, aby sa na ne dalo vôbec pozerať bez výčitiek svedomia a poklepávania si na čelo. Pri Star Wars má realizmus zmysel len vo výbere lokácií a menšom množstve odcudzujúcich digitálnych trikov. Musíme veriť prepracovanému neplochému svetu, aby sme si mohli užiť nadsadenú akciu. Zbaviť ale Star Wars nadsádzky v akcii znamená zobrať im ich základné kúzlo. Okrem toho sa Rogue One na konci musí štýlovo priblížiť Epizóde IV., aby sa vytvorila hladšia nadväznosť. Pre režiséra Garetha Edwardsa, ktorý sa naposledy predviedol s novou Godzillou, a scenáristu Chrisa Weitza a Tonyho Gilroya to znamenalo neustále vyvažovať estetický tón a filmu rozhodne nepomohli rôzne pretáčky a prestrihávanie. Hanebne sa tu potom nevyužívajú dobrí herci, ako sú Forest Whitaker, Mads Mikkelsen, Diego Luna, Wen Jiang alebo majster bojových umení Donnie Yen, ktorý stále až samoparodicky opakuje mantru „Sila je so mnou a ja som so Silou“, ako keby sa postava aj celý film museli zaklínať a presviedčať, že Sila ich sprevádza. No, kiež by. Rogue One zostáva pokusom, ako urobiť bočný projekt k niečomu, čo má natoľko silno vybudovanú značku, že sa na ňu zvládne zavesiť čokoľvek. Je nepochybné, že skalní fanúšikovia Star Wars uvítajú rozšírenie fiktívneho sveta. Filmu sa nedá vytknúť ani nejaká remeselná nedokonalosť, pretože na ňom pracovali špičkoví profíci. Dá sa možno pochybovať, či Felicity Jones v hlavnej úlohe má dosť charizmy, alebo mala byť jej postava zámerne mierne tuctová. Každopádne to bude hit navzdory všetkému. Ale až budeme v hlave pátrať, aké nezabudnuteľné momenty nám Rogue One priniesol, aké postavy nám prirástli k srdcu a pýtať sa, či sme si istí, že sa na neho budeme pozerať opakovane, kým si ho zapamätáme scénu od scény, potom aj opatrné nadšenie z inakosti zrejme vyprchá. Rogue One: A Star Wars Story RéŽIa Gareth Edwards SCeNÁr Tony Gilroy, Chris Weitz Herecké obsadenie Felicity Jones, Mads Mikkelsen, Alan Tudyk, Ben Mendelsohn, Diego Luna, Forest Whitaker, Riz Ahmed, James Earl Jones, Jimmy Smits, Warwick Davis Dĺžka 133 min. V kinách: od 15. decembra | Hodnotenie: negatívne Kamil Fila český filmový recenzent a kritik www.jestevetsikritik.cz Youtube Pre prehratie videa sa pripojte k internetu